Pedikérka

Ľudia starnú, tak aj Hana, vekom zošúverená. Poloochrnutá, chodí po byte o barle sem a tam, upratujúc a čistiac veci, na ktoré ešte silou dočiahne.

Na začiatku choroby okrem iného tiež zistila, že samorobená pedikúra, keď zdravá sedávala na dlážke, ohybné nohy krčiac, naťahujúc a strihala si nechty, je trvalou nemožnosťou.

Trápenie s pedikúrou vyriešila, keď od nevesty preberala nákup. Sediac pri káve, spomenula aj tento problém. Nevesta Oľga porozmýšľala a povedala: „A k nám do hotela chodí pomáhať pani Baklová. Jej dcéra s nami upratuje, no hocikedy nestíha, tak robí zavše s mamou. Ale viem, že je pedikérka a chodí aj do bytov.“

Potešená Hana zaraz radu počúvne a na mobile vyťuká číslo, čo jej zohnala nevesta. Pani Baklová, pedikérka, súhlasila. Hana po vnučke pošle neveste za ustávanie starožitnú solničku, pre ktorú mala Oľga vždy veľké oči.

V pondelok predpoludním podľa dohovoru zazvoní zvonček. Hana dokrivkala ku dverám a dnu vstúpi statná, stredne vysoká päťdesiatnička v tričku s výstrihom, ktorý tesne obopína dosť mohutné prsia.

Pedikérka si sadne na stolček ku gauču a poriadne vybavená, rozloží nástroje, klieštiky, stojanček na nohu, vyberá z tašky gázy, mastičky, penové spreje. Hana, sediac opretá vyššie na gauči s vystretou nohou, pozoruje prácu tejto zemitej ženy, jej okrúhlu, prívetivú tvár, cestičku plných pŕs vo výstrihu a počúva jej neustály zoznamovací štebot.

Pedikérka pozorne sleduje svoju robotu,  klieštikami obstrihávajúc tvrdé nechty, nožničkami vyberá starú kožu z okolia nechtov, odstraňuje drobné zrasty, pričom plynule hovorí a Hana obdivuje, ako bez ťažkosti zvláda naraz oboje. Katka, v dlhých rokoch pedikérskej živnosti vypestovala si tento náročný, no pre ňu aj klienta oživujúci zvyk.

Na konci pedikérka ešte chodidlá premasíruje, znova pilníčkom zarovnajúc nechty, mocnými rukami dlho vtiera osviežujúci sprej a konečne natiahne ponožky. Hana môže byť s kvalitným ošetrením len spokojná.

Katka ešte ochrnutej žene aj pomôže, pozametá okolo gauča, odnesie škopku s vodou, prisunie stolík.

Hana previnilo zašomre, že nie vždy má poruke vnučky alebo deti. Ale Katka, inkasujúc taxu, len veselo zavráva a balí veci do veľkej tašky. Hana, usedená, ťažko vstáva, odprevádzajúc tú dobrú dušu na odchode.

Odteraz má ošetrenie nôh zaistené a tiež sa môže tešiť na pohodovú hodinku s osobou, razantne kráčajúcou životom, priamou a nekomplikovanou. Katka chápe aj mentalitu starších ľudí, veď patria ku jej klientom a svojou empatiou pohládza ich unavené duše.

Zahrúžená v robote, temperamentne zvláda zvedavé otázky a obrábajúc palec s nepoddajným nechtom, ochotne otvára aj svoje súkromie. Jediného vnúčika, starú, ale  vitálnu mamu, svoj veľký dom na dedine, takže človek má domáce dianie u Katky ako na dlani.

V takejto debate aj Katka položí zopár opatrných otázok o klientovej rodine, či jeho  názore na nejaký problém. Vážne ale úsmevne, podľa témy, prikyvuje aj dôvernostiam, citlivá na občas neradostné výroky starých osôb.

Z tohoto všetkého vyplýva pre Hanu obodrujúce poznanie, že aj pre postihnutých, bezmocných ľudí charizma nájde láskavé slová na ich stále bolesti, ktoré sa rady prehliadajú, či bagatelizujú.

Že stačí málo, krátky čas z dlhého dňa, aby takýto človek dôverným rozhovorom nasal čo len odraz zo slnečných lúčov tam vonku, vo svietivej, zelenej vidine. 

.

 .