Svetlana a Ivana

Hnedooká Svetlana s Maxom sa nachádzajú vo vzťahu, čiže spolu chodia. Nič proti tomu, veď má sladkých šestnásť, ako sama hovorí a záľahu tmavých vlasov skoro po pás.

Už Maxa na facebooku ukázala aj starkej v rôznych polohách: sediaci, ležiaci na tráve, objímajúci Svetlanu, ba sú tam aj snímky jeho bývalej frajerky, s ktorou chodil úctyhodného pol roka. Svetlana pohadzujúc hlavou prehlasuje, že je tučná a škaredá.

Nuž podľa fotiek je to celkom pekná, trocha okrúhla dievčina. Krásou sa síce Svetlane nevyrovná, pri tučnote by však mala Svetlana cúvnuť a radšej sa popasovat s mierne vystupujúcim bruškom a objemnejšími stehnami.

Starká uznáva príťažlivé Maxovo ego.  Blízko dvadsiatky, vysoký,  pohľadný, budil dojem rozumného mladého muža. Pekný profil s pevnou bradou a hrdý úsmev, to všetko Maxovi patrí a starkej sa nevdojak rozžiarili unavené oči. 

„Naozaj pekný mládenec“ prehodila pri počítači. „A koľko spolu chodíte?“

„Zajtra to bude týždeň“ hrdo povedala Svetlana a uprela na starkú úhrančivý hnedý pohľad.

Starká sa smeje, až ju kole v boku „To budete mať výročie“ utiera si zarosené okuliare. „Aká bude oslava?“

„Pôjdeme hádam do Európy“ odvetí otvárene Svetlana „kde inde, keď tam budú Maxovi kamaráti?“ Z tváričky, odrazu chmúrnej, starká vytuší vývoj Svetlaninho vzťahu.

„A to naozaj?“ zatiahne, predsa ešte tlmiac smiech. „On chce osláviť vaše výročie s partiou chalanov? Mal by ťa pozvať na kávu a potom do kina.“

„Veru tak“ povie Svetlana počítaču. „Tam niekde v kúte za obchodmi budú poskakovať ako blázni. A mne kúpi zmrzlinu, aby som sa pozerala.“

Starká sa otočila ku drezu a umývajúc riad húta: Áno, toto staré pravidlo platí a aj chúďa Svetlana sa s ním zoznamuje. Nateraz zmätená, pochopí, že takým Maxom pobehajom  radšej ustúpiť z cesty.

Tak rada by jej povedala: „Veď nesmúť Svetlana moja mladučká, netráp sa kvôli týždňovému vzťahu.  S Maxom sa rozlúč, neodlepíš z neho chlapčenské návyky. Tie časom opadajú samé. No vtedy ty, už dospelá, budeš mať muža, ktorý si zaslúži tvoju lásku. Aspoň ja to tak vidím.

Ženy dospievajú skôr, nepostrehla si? U Maxa máš nulovú šancu, je to ešte trpaslík bez rozumu, darmo sa chváli urastenou postavou. Pošli ho do čerta skôr, ako ti dá kopačky on.“

Takto sa Svetlane prihovára iba v duchu. Veď ona sama postrehne podstatné bez možno trápneho objasňovania, keď sa azda ohradí. „Ale starká, veď ja viem.“ Vpred ju ženie sebavedomie a akýsi neomylný inštinkt, ktorý ju ťahá a ukazuje jedine správnu cestičku.

Svetlana, usmiata dievčina, nevdojak rozdáva pokoj. Z jej silnej aury plynie uvoľnenie, zachytáva úsmevy a zas ich vracia, tváriac sa hrdo a skromne.

Toto rozdávanie pohody patrí vlastne k jej slnečnej povahe, preto ani nemôže podľahnúť trúchlivým emóciám. Z jej očí a spomienok Maxo čoskoro zmizne.

V nedeľu večer spoločný víkend končí a Svetlana sa odporúča o tri ulice ďalej, k otcovi, mame a sestre Ivane. Tá ozvláštni starkinu sobotu a nedeľu o týždeň.

Ivana je iná káva, ako sa hovorí. O rok mladšia od Svetlany, chudučká, večne poskakujúca. Okrem prekrásnych hustých vlasov sú si zatiaľ so Svetlanou málo podobné.

Dobre poznajúc Ivaninu povahu, starká ju čaká s trochou obavy, lebo prináša do pokojného bytu adrenalín a ten, dobrý i zlý, Ivana mieša podľa nálad. 

Vždy vstáva zavčasu, na rozdiel od Svetlany, ktorá vyspávala celé predpoludnie. Pribehne usmiata, umytá, učesaná, postele postlané. Pozdraví, vypije hrnček mlieka a berie sa do roboty.

„Čo ti pomôžem starká?“

Ivana hrá volejbal v školskom družstve a zamestnáva ju aj pobehovanie drobné intrigy v skupine kamarátok „a ona mi povedala, že čo, ale ja sompovedala, že som nevidela, ale ma zradila.“

Ani nezapne počítač, aby surfovala na facebooku. Ten ju priťahuje len v spoločnosti kamarátky, vtedy ho otvára a vedno sa chichocú, pohľadmi hltajúc monitor.

Aspoň jedna príde určite aj dnes a starká čaká klopkanie, neomylný signál.

Zapína vysávač, ešte včera nadšene oznámila, že túto robotu aj doma zvláda najlepšie, mamina ju chváli a starká bude tiež spokojná.

V polovici vysatej obývačkovej dlážky ktosi rázne klope z vonkajšej strany dverí.

Ivana, uši nastražené, hneď položí hadicu a bežkom otvára dvere. A už je kamarátka Vanesa tu, milo pozdraví a sadajú si spolu k počítaču.

Starká s úsmevom zbiera odvahu a a hlas: „Prosím ťa Ivana, dovysávaj obývačku a ešte predsieň.“

Neochotne, zaškúliac modrými očami, prejde do obývačky, ledabolo šúcha prostriedok koberca, obchádzajúc kúty. V okamihu vysaje dlaždice predsiene, nechá vysávač tak a s mračnou tvárou sa hrnie k počítaču. 

Vanesa na internete zatiaľ pokojne surfuje, zobkajúc z tanierika oriešky.

„Dáš si aj ty niečo, Ivana?“ Starká čaká sľahnutie, poznajúc Ivanine reakcie, no predsa skúša.

Ozval sa zlostný výbuch mlčania, jedine významný v tej chvíli, prešiel kuchyňou a jeho ozvena zaliezla pod stôl ako malé čierne zlo. 

V nasledovných minútach počuť len hlasy hrajúcich sa detí pod oknom a debaty mužov, klopkanie ženských topánok.

Ivanine prsty lietajú po klávesnici a spod dlhých sklopených mihalníc jej ešte vychádzajú posledné zlostné mráčiky. No stisnuté oblednuté pery už pootvára v uspokojenom výdychu.

„Chvalabohu“ pomyslí si starká „vyprskala okolo seba búšiacu zlosť  a zase bude dobre.“

Opretá o kuchynskú linku pozoruje stíchnuté dievčiny: „Rastie do krásy táto moja divoká princezná“ očarovaná ako vždy jej exoticky výrazným profilom, o čistej kráse ktorého Ivana zatiaľ nemá tušenia.

Čoskoro nastalo poludnie, čas obeda, v kuchyni dominuje vôňa jedla. Vanesa vstáva, pretiahne sa a lúči so starkou. „Aj my dnes máme kuriatko.“ Ivana jej v predsieni upravuje bohatý, kučeravý účes a zatvára za ňou dvere.

Potom vypne počítač, sklopí jeho veko a obráti sa ku starkej s oddaným úsmevom, ktorý vymazáva a otepľuje, lebo Ivana nevie prosiť slovami. Ako dieťa natiahne k nej chudučké ruky, uprene očarúvajúc veľkými modrými očami. Starkej sa zakrúti svet a pritúli si ju. „Ach Ivanka, ty môj čertík.“

Obed je hotový, Ivana prestiera, v dobrej nálade si sadajú za stôl. Načiahne ruku ku košíku s chlebom a prehodí: „Večer si zahráme žolíka ak chceš, ja sa už teším. Teraz pôjdem von za Vanesou a Nikou, ale skoro sa vrátim. A ešte umyjem riad.“

Akoby sa nič nestalo, znova je tu normálne, usmiate polodieťa, taký mamin maznáčik s občas  problémovými náladami. Ibaže na emočné skoky tejto srnky by sa zišla silnejšia uzda.

Lebo hoci Ivana neraz ukázala pevnú vôľu a v jej veku si opatrne vyberá spoločnosť, skôr či neskôr roztrhne slabý ovládací povrázok rodičov. Mali by si obstarať mocnejšie lano.