Dvaja

Sedeli vedno na gauči a internet im ukazoval dom, do ktorého sa zamilovali. Dom postavený na malom pozemku, ponúkaný na predaj. Bol to takzvaný holodom, zvonku už omietnutý a mal osadené plastové okná. No vo vnútri to bol naozaj holodom: bez podláh, prázdnota bielych stien. Ich nadšenie z domu opadlo, keď si pozreli cenu. Dom, napohľad pekný, ale s prázdnymi interiérom veru nebol hoden tých peňazí, čo svietili na obrazovke. A predstava ďalších investícií do zariadenia, úprav, ich celkom odradila.

„Už je to tak“ povedala Alica, „nie sme milionári“.

„To nie“ zašomral Jakub, oči na obrazovke „a za dom pýtajú priveľa“.

Zvečerilo sa,  tma zatiahla okná čiernym závesom. V posteli ešte trochu o tom hovorili, znechutení, ale odhodlaní hľadať a nájsť si svoj domček.

Jakub túžil po vlastnej rodine, po dome s dvorom a záhradou, kde by Alica, jeho žena vychovávala ich dieťa. Ale ona stále ešte váhala medzi prácou, ktorej bola oddaná a naplnením materskej lásky.

„Mala by si otehotnieť“ často povie Jakub „aspoň by si bola pokojnejšia“.

„Teraz, keď mám toľko roboty? Pracujem od rána do noci. Nie, ešte nie“.

V tejto téme, stále aktuálnejšej, boli však opatrní, lebo hrozila hádka. Alica nesúhlasila,  Jakub naoko rezignoval. A potešil sa, keď jeho nápad s domom prijala.

Od tej chvíle spoločne lovili na internete, zvažovali aj postavenie domu a boli zajedno v tom, že musia pracovať na spoločnej budúcnosti.

Odrazu si boli istí, že dvojizbový byt pre rodinu nestačí. Mávali dlhé rozhovory s Internetom aj s ľuďmi odborníkmi. V tomto priaznivom, vzrušujúcom období sa Alicina teória o tehotenstve rozkolísala a tak sa Jakub, na svoje potešenie posunul bližšie k svojmu cieľu.

Dni, týždne ubiehali. Mladí našli na Internete veľa domov aj pozemkov na predaj. Alica  zavše zadumane meditovala a Jakub sa krútil dookola. Jedného večera pri káve predniesol:

„Niekedy na víkend... by sme mohli odísť, hoci do hotela...Tatry.“

Alica vzhliadla. „Romantický výlet?“ zatiahla „Na dva dni? To je dobrý nápad pupiak. Pôjdeme.“ Ako vstávala, skoro prevrhla šálku a hodila sa Jakubovi do náručia.

Do hotela v Tatrách sa pobrali v jeden piatok poobede, spokojní s týmto riešením. Vzrušovala ich sladká predtucha a tešili sa na oddych.

Dovolenka u nich zaberala malé miesto. Prijímali preto tento výlet ako malé dobrodružstvo. Tatry mali radi, veď pred rokmi ich zblížila turistika, výstupy na tatranské kopce,  no hotely im boli neznáme.

Ich očakávania boli skromné: pohoda a pekné počasie. Tatry nesklamali, belasé nebo v okne izby sa usmievalo pri ich bozkoch. V dosť rozľahlom apartmáne mohli do vôle tancovať. Neprali, nežehlili, nečumeli do počítačov. Nerobili nič okrem milovania, ktoré v týchto vzdušných izbách kypelo ozajstnou láskou. Ani radšej nemysleli na intímne chvíle v zapratanom, malom byte, kde v lete hučala klimatizácia a všade rezonovala práca.

Vynikajúceho jedla bolo veľa, takže žiadne obavy o Jakubov apetít. Na dlhej prechádzke hodila Alica kamienok do jazera s nečujným prianím na perách. V pozornom Jakubovom pohľade uvidela otázku.....

Balenie tašiek v nedeľu večer šumelo smutnou melódiou. Všetko raz skončí,  hovorili si pravdivo pri rozlúčke s ich útulným apartmánom. Tu poznali dosiaľ netušenú intenzitu lásky a uvoľnenia. Alica si utrela tiché slzy. Bola šťastná.

Asi o dva týždne si Jakub všimol Alicinu bledú tvár, jej nevoľnosť pri jedle, ktoré už skonzumované, vracalo sa nazad. Istota, že je tehotná, žiarila im v očiach, napriek častej Alicinej  slabosti a Jakubovym starostiam o ňu.

Táto situácia ich nútila porovnávať: tvrdou prácou si vydobyli úspech, uznanie, postavenie. Je to ich život. Pripustili však, že nie všetko sa točí okolo týchto hodnôt a že ich šťastnou voľbou bol ten krásne intenzívny výlet v Tatrách. Okrem spomienok im zaručil trvalé potešenie, možno i stálu radosť.

„Veru sme nič neplánovali“ myslela Alica, nepriznávajúc si pravdu „všetko išlo spontánne, prirodzene.“ Jakub neriešil hotovú vec a naširoko sa usmieval, cítiac sa otcom rodiny. Príkladne obiehal rôzne obchody. „Šetri sa, prosím ťa“ povedal „aby naše dieťa bolo zdravé...aj kvôli sebe“ chytro dodal.

Alica odmieta na tehotnej žene obtiahnuté nohavice a podľa toho sa oblieka. Tehotenstvo na ňu pôsobí priam liečivo, ustúpil občasný nepokoj a vysokú pracovnú aktivitu znížila. Ráno vstáva s úsmevom, vyžaruje z nej zvláštna pohoda. Usmieva sa problémom, ktoré ju predtým trápili. Doma už nepracuje, Jakub na to dohliada. Vo firme akoby svietila milotou. Kolegovia sa usmievajú a oceňujú jej šarm v pekných, voľných tehotenských šatách. Cíti sa výborne.

Zistila, že práce v byte zvládne aj sama, bez upratovačky a Jakuba. Ten  by vlastne ani nemal čas, čo sa tak usiluje v inej oblasti. Dáva pozor na Alicine kroky, opakuje lekárske rady, študuje najvhodnejšiu výživu pre matku a dieťa. Podľa zoznamu nakupujú  spolu výbavičku, lebo už vedia, že to bude dievča.

V hľadaní domu stále  pokračujú, aj keď v poradí klesol. Uznali,  že zatiaľ, do istého času postačia ich dve izby. Postieľka, ohrádka v spálni nezaberú veľa miesta. Zbytočne odkladané veci v skriniach pôjdu preč. Tam sa uloží výbavička, všetky tie krásne, drobné, ružové a biele veci.

Veria, že dieťatko sa narodí zdravé a že tak o dva tri roky, nie dlhšie, budú malu Alicku kolísať na hojdačke vo vlastnej záhrade, za vlastným domom. Jakub si otvorí pivo, Alica malú pokolíše a potom si obe sadnú na lavicu k Jakubovi. A opodiaľ sa bude prizerať veľká mačka, rozložená v tráve.