Prechádzala sa po
záhradách kozej krajiny, v obdivných pohľadoch dvíhajúc pôvabnú hlavičku.
Spolu s priateľkami chodieva na kastingy. Bez zábran pózuje, chodí ako na
strunkách, uvoľnená, nadšene krúži vo svete modelingu.
V akurát
vhodnom veku, keď odhodila pubertálne zakuklenie, sa Stelle otvoril motýlí,
ligotavý svet. Pózuje aj umeleckým fotografom a často sa poznáva
v obrázkových časopisoch, niekedy aj na titulnej strane. Stáva sa
z nej módna kozia ikona.
V rannej
mladosti ju netrápia negatívne emócie, preto si chodí s usmiatym pyštekom.
Rodičia od malička urovnávali cestu jej kopýtkam, len aby bola úspešná, okoliu
nedajbože ukázať smutnú tvár.
S mladými
capíkmi si, aj na radu rodičov zatiaľ nezačína a ich pozvania ju ani
nepriťahujú.
Ide za jediným
cieľom, za kariérou v modelingu, za úspechom vo filme. Už si aj vybrala
hereckú školu v hlavnom kozom meste. A kozí rodičia plánovali,
snívajúc o tom, ako ich dcéruška vystúpi na osvietenú scénu
v divadle, alebo na pľac pred filmovú kameru.
V jeseni
kozička Stella nastúpila do prvého ročníka
hereckej kozej akadémie. Rodičovské rady si, ako poslušná dcéra vzala
k srdcu.
Otec cap a
matka, kedysi krásna koza, zásobili ju kvalitnou výbavou od šiat
a topánok, až po stužky na ozdobu malých rožkov. Stellu totiž prihlásili
do drahej súkromnej školy s vlastným obývacím apartmánom.
Jej otec prehlásil, že Stelle, vychovanej
v blahobyte, doprajú aj v cudzom svete.Odvahou však musí zapôsobiť
sama a to hneď od začiatku.
Vrodená odvaha
Stelle nechýba, iba troška tlmená súcitom ku chudobnejším spolužiakom.
K takýmto kozičkám a capíkom si vypestovala zdvorilo láskavé
správanie.
V tom
školskom roku funguje na hereckej akadémii len jedna prvá trieda. Stella celkom
prirodzene zaujme pozíciu v skupine kozích dievčat a chlapcov z bohatých
rodín, kde bežne hovoria o autách, večierkoch s celebritami, či
dovolenkách v prvotriednych destináciách.
Ostatní
z triedy patria do nižšej životnej úrovne, už ošľahaní rodinnými zápasmi.
Ctibažní a z tuhého cesta, dávajú boháčom najavo pohŕdanie,
nepočúvajúc ich táravé debaty.
Nadšene si
založili záujmový krúžok, svoj voľný čas
prevažne tráviac tam. Mladé mysle upriamili najmä na umenie.
V prenajatej
miestnosti naťahujú plátna na stojany, voňajú olejové farby. Pri stole
zanietení redaktori píšu články do vlastného časopisu a na úradoch zopár
odvážlivcov zariaďuje účinkovanie recitátorov. Módnu hudobnú kapelu síce
založiť nemohli, no občas, na malom koncerte, tlieskajú svojim sólistom,
kozičke na husliach, capíkovi na klavíri.
V milionárskej
skupine nechápu tieto zúrivé aktivity, zavše spolužiakov obdaria posmešným
úškrnom bez náznaku hnevu a chodia si bezstarostne po zlatých chodníčkoch.
Pekne oblečené kozičky a capi si užívajú v kaviarňach, na večierkoch
v luxusných bytoch, alebo sa preháňajú v drahých autách.
Stella sa, ani
nevediac ako, zahľadela do Cyrila, capíka z druhej skupiny, tak stredne
pekného a stredne úspešného, nič zvláštne. Ťažko povedať, čím ju
priťahoval, možno v črtách tváre majú niečo spoločné. Začala vynechávať
kamarátske posedenia a večierky.
Na údiv študentov
z druhej skupiny bojazlivo otvára dvere na ich záujmovej miestnosti.
S úsmevom sadne na voľnú stoličku, obzerajúc sa po svojom vyvolenom.
Cyril obvykle
kuce niečo vzadu, zametajúc, utierajúc prach. V skupine robí upratovača,
také dievča pre všetko. A každý deň za vyzbierané peniaze kupuje
v blízkych potravinách pre kolegov jedlo, zväčša obložené chlebíky
a minerálky.
Stella sa len
usmieva, odvážna, ani si nevšíma ignorovanie, úsmevne pozorujúc Cyrila, ktorý,
v rozpakoch červený, nemôže sa uvoľniť. Len keď Stella vstane, pribehne
zozadu, niečo jej šepnúc. Stellina tvárička sa rozžiari, mlčky prikývne
a už jej niet. Rande alebo prechádzka sú dohodnuté.
Cyrilovým
priateľom sa Stelline príchody najprv nepozdávajú, hneď však zbadajú, kam otáča
zrak a svitne im. V prekvapení, zopár dní je ticho, pokým novotu
strávia a vzápätí sa na Cyrila znesú dobromyseľne posmešné poznámky,
šťuchance, zvedavé otázky, čo a ako zo slečinkou.
Asi po mesiaci sa
o Stellinom prekvapivom obrate dozvedia aj jej rodičia. Neveriacky, znova
a znova čítajú anonym, matka
plače. Potom sa mekotavo povadia, nazlostený starý cap sedí v krčme. Na
druhý deň, už po búrke, nasadajú do auta, rovno do hlavného mesta a do
školy.
V kozej
hereckej akadémii ide všetko svojim tempom. Vyleštená, veľká hala dýcha
zelenými listami paliem, kde tu rozhodené farebné kreslá. Rodičia si však
nevšímajú prepychové ticho, voňajúce peniazmi a po širokom schodišti sa
náhlia do riaditeľovej pracovne.
Riaditeľ, vysoký
statný cap so zvlnenou briadkou a krátkou kučeravou frizúrou ich prijíma
prívetivo. „Čím poslúžim?“ začne s obvyklou frázou „Nech sa páči, posaďte
sa, mali ste dlhú cestu.“
Odsúva od stola
kožené polokreslá. „Urobte si pohodlie, pokiaľ možno. Môžem vám ponúknuť kávu?“
Keď odmietnu, zatiaľ mlčanliví, uchýli sa za bariéru masívneho stola
a čaká, kým sa návšteve otvoria ústa.
„Naša dcéra“
zahrmí otec cap, pomenší, ale jedovitý, až riaditeľa mykne „aký tu prosím vás
máte poriadok, dohľad nad študentmi?“ Matka máča vreckovku kozími slzami.
„Prišiel nám list, že Stella sa stretáva s istým Cyrilom, trhanom
a pobehajom, posledným v triede. Aspoň o tom máte tušenie, alebo
nie?“
Riaditeľ sa
v hlasnom obviňovaní postupne spamätáva, ticho ale dôrazne podáva výklad
o povinnostiach školy a tiež o predmetnej sťažnosti. Vysvitne,
že o tejto zaľúbenej aférke počul,
no zatiaľ nezasiahol. Pre neho je to ešte čerstvá, nepríjemná správa.
Po čase už
pokojnejšej debaty manželia zamyslene odchádzajú. Ani nejdú na návštevu
k dcére nevďačnici. Veď si ju riaditeľ podá, to bude účinnejšie.
A vyhodí toho odkundesa, Cyrila či ako sa volá, čo sa opovážil, čo si
začal s ich dcérou.
A ju, od
dobroty rozmaznanú, čaká riaditeľské
pokarhanie a možno aj zhoršená známka z chovania.
Riaditeľ oznámi
sponzorom a školskej rade svoje rozhodnutie. A oni aj teraz peniazmi
štedro prispejú, ale nastal čas odvďačenia za mnohé finančné dary. Tento
raditeľ, veľkohubý manažér, patrí do ich záujmového balíčka.
Škandálik, ako to
nazval školník, vďaka zásahu úderného otecka naberie na rýchlosti. Riaditeľňa
sa po dva dni stane tajomným kabinetom, kde Cyril so Stellou počúvajú kázne
a vyčítavé otázky.
Vedia, čo ich
čaká. Stelle prišlo písomné riaditeľské pokarhanie a Cyrila, podľa
očakávania, vyhodili zo školy. Zlé študijné výsledky, absolútny nedostatok
talentu, všetko vymyslené. O Stelle a ich láske ani slovo.
Obe skupiny prvej
triedy žijú príbehom a zápalisto spolu debatujú, až sa zdá, že zabudli na
nevraživosť, pánske prehliadanie a objavili sa náznaky zmieru.
Sobota ráno,
v kozej akadémii voľný deň. Kozička Stella by na svojom prepychovom aute
mala uháňať domov, takisto Cyril drgáňať sa vlakom do rodnej dediny. Obaja však
zostali v meste, vo veľkom Stellinom apartmáne.
Na pohovke dva
otvorené kufre, jeden nový, voňajúci kvalitnou kožou a menší,
z ošarpanej tenkej koženky, už zaplnený Cyrilovými vecami. Stella si
v šatníku vyberá šaty, preberá sa v topánkach, znepokojená tým, koľko
vecí, skoro všetko, zanechá v byte.
Za obývačkovým
stolom sedia nad mapou dva kozie páry, z prvej a z druhej
skupiny. Kozička z druhej skupiny kopýtkom sleduje červené, zelené, žlté
žilky na mape. Občas prehodia vážne slovo, ponorení v napätej situácii.
Stella rýchlo
plní kufor, už si vybrala a zabúda na hebké šatníkové mámenie. Nič
neľutuje, milý Cyrilko drží v kopýtkach všetky jej túžby. Zavše
k nemu žiarivo otočí hlávku. Stojí pri stole, zapojený v tichej
debate a cíti teplo jej pohľadov.
Zdá sa, že
kamaráti konečne našli na mape vhodnú trasu pre útek oboch zaľúbencov, až do
malej dedinky v zabudnutom južnom cípe kozieho štátu. Tam, v lesnatom
údolí si nájdu skrytý domček, kde zmiznú nepriateľom.
Ďalej nedovidia,
všetky budúce dni čakajú na svojich hlavných aktérov, ešte zahmlené
a čisté. Je len na Stelle a Cyrilovi, ako kvalitne do týchto dní
napíšu scenár a zahrajú hlavné životné roly.
Konečne večer,
všetci sa nahrnú ku dverám.“Šťastnú cestu a majte sa stále radi“ lúčia sa.
„Akonáhle kaša vychladne, vyhľadáme vás
v tom domčeku za dedinou. Zatiaľ sa držte.“ „Aj vy, aj vy
a ďakujeme“ kričí Stella, mávajúc autám, ktoré ticho odchádzajú.
Cyril za ňou,
opretý o veraje, sa len usmieva, chmúrne mysliac na horúce dni, na tú
horúcu kašu, ktorú si navarili. Zamykajú vchod a v objatí kráčajú do
spálne. Pred zajtrajším ránom sa musia poriadne vyspať.
Kozia polícia
nezabodovala. Štíhli capi policajti chvatne pobehujú po chodbách policajného
úradu s hláseniami pre tučného poručíka. Policajné autá hľadajú mladý pár
v parkoch, útulkoch, aj v blízkych dedinách, veľmi vlažne a bezvýsledne.
„Čo budeme
snoriť, aby nás tí mladí preklínali?“ zarečnil jeden ženatý cap v
krčme pri pive svojim kolegom
policajtom. „Veď sa iste zoberú, bohatý tatko nenechá Stellu v hanbe
a aspoň jeden chudák vyhrá lotériu. Mojim heslom je: Chráňte si lásku,
nedajte sa ubiť.“
Nad týmto čudným
rúhačským prejavom podaktorí krútia hlavou, no zapadla do nôty mnohým lenivým
policajtom. Stellini rodičia z občasných návštev u tučného poručíka
odchádzajú nahnevaní. Matku so srdcovou príhodou odviezli do nemocnice.
Napokon oni sami,
s veľkým treskom pleskom ukončia policajné pátranie
a poľahky nájdu chalúpku s utečencami v úžľabine pod horou.
„Vidíte?“ rozčúlený otec ťažko zhľadúva slová. „To je naša kozia polícia, naša
ochrana. Veď ešte uvidia a poručík, ten neschopný tučný cap z polície
odíde, mám chvalabohu toľko moci.“
Oboch previnilcov
v jedine možnej verzii poriadne vyhrešia a odovzdane vezmú na milosť.
Domček odkúpia a mladý pár v ňom trávi medové týždne.
O mesiac,
v septembri, začnú Cyril so Stellou znova v prvej triede kozej
hereckej akadémie, vzdialení svojim
verným priateľom. Tí už budú v druhom ročníku a v iných
pravidlách. Mladý pár vtedy so sklonenou
hlavou okúsi trpkosť reality, ktorá neľútostne preverí ich lásku. Nateraz,
ponorení v prchavom zlatistom svetle, podvedome čakajú.
Cyrilovi rodičia
ako chudobní príbuzní, očividne poklonkujúci prominentnému domu s nadradeným kozím párom , tajne sú hrdí aj na syna. Predsa len ten
chlapec má v sebe správnu vitalitu. Miluje ho jedna z najkrajších kozičiek
a čo viac, vydupala si u svojej mocnej, namyslenej rodiny súhlas
k sobášu.
Veď Cyril časom
ešte zmocnie, naberie na váhe a sebadôvere. Nevesta Stelluška nájde
v ňom spoľahlivú oporu a aj oni svokrovci sa pričinia zo všetkých
síl.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára