Kola

Ktovie, akú asi kolu popíja Figa Borový, vrchný politik. Určite kvalitnú, podľa pôvodného receptu. Nakoniec,  môže si to dovoliť a svoju slabosť k tomuto nápoju aj verejne priznal. Nedávno na návšteve u kamaráta Intriga Hrabivého, s úsmevom ukázal kamere tmavohnedú fľašu: „Len tu pijem kolu. Hádam to nie je trestné?“

V pracovnom bytíku Intriga Hrabivého, kvázi manažéra zapredaných duší, striedajú sa návštevy, o tom niet pochýb. Veď je to človek priateľský, s ústretovým uchom, samozrejme, len pre vybranú družinu. Napríklad v neďalekej Plente preplieta a zaplieta svoje záhadné klbká už zopár liet.

Malý bytík ťažko znáša viac osôb naraz. Na priateľské rokovania stačia dvaja. Intrig H. a ešte jedna, najviac dve osoby z horenosového kruhu. Vysokému politikovi Figa Borovému tu patrí pozlátená stolička a intímne prítmie obývačky. Tu si dobrej koly dopraje, ale zvedavý plebs pozorne hľadí: „Naozaj tomu nášmu predníkovi veľmi chutí kola.“ A veci znalí odvetia: „To on ešte stále zapíja plané sľuby, ktorými nás lákal pred voľbami. Splachuje ich tam, odkiaľ vyšli.“

K tomuto nenápadnému bytu patrí tiež veľká oceľová klietka vzadu za kuchyňou. Na konári tam sedáva chlpatá dlhoruká Gorila. Keď strčí ochlpenú hlavu do kuchynského okienka, príčinlivý Intrig H. ihneď fičí a opici popod mreže posúva plnú misu. Gorila žerie a žerie, napokon sa ťarbavo vytiahne na konár.

Intrig H. sa spokojne usmieva. Gorilu poskladala svorka bohatých, chamtivých dravcov podľa jeho plánu, spoločne ju oživili a pokrstili. Krstným otcom sa stal na všetko odhodlaný boxer s vybitým zubom, krstnou mamou Anna Bublifuková, v závetrí užitočná hviezda. Teraz, už pestúni, bedlia, aby s plným bruchom a občasným rehotom odpočívala a zavše aj cvičila na nízkom strome.

Jej zdravie a náladu má pod palcom hlavný kŕmič Intrig H. Ten nedbá čo aj každú hodinu vymieňať prázdne misy za plné. Veď pokiaľ Gorilka dobre a veľa žerie, aj miliónoví upíri mafiánskej bandy budú môcť beztrestne loviť v biznisovom močiari.

S pazúrmi vo veľkých hodnotách, tvorených národom, koristnícky driapu, obhadzujúc sa zlatom. Zbedačených ľudí bez práce a bezdomovcov ani nevnímajú. A štátna moc ticho prikyvuje, pre istotu hľadiac nabok. Vládni úradníci patriaci ku zlodejskej mafii sú dokonca poctení, že stoja v jednom rade s Figa Borovým.

A tak sa v médiách dozvedáme len opakované predpovede o hlbokej kríze. No na obzore v čiernom tieni pracuje a žerie vypasená virtuálna Gorila.

Ak nechceme, aby nás prevalcovala, musíme sa s ňou porátať. Niekoľko malých zhromaždení na námestiach Gorilu len rozosmeje, znamená pre ňu úspech.

A ľudia akoby nechápali blížiacu sa skazu. S vyhasnutými očami len zahadzujú rukou. Nad priemerom vždy zvíťazí moc a peniaze, načo teda skandovanie v dave, ktorý policajti umlčia, rozoženú.

Za týmto porazeneckým názorom stojí vlastné pohodlie alebo aj strach, existenčný strach. No bez hromadných protestov na uliciach, bez účinného nátlaku na skorumpovaný režim Gorila nikdy neskape, ba pomaly postupujúc, zožerie a podlávi všetku miazgu v okolí.

Keby tak…Možno v blízkej dobe aj u nás zažijeme odhodlanú masu ľudí, pochodujúcu pred sídlo vlády a parlamentu:

Niet voľného miestečka, revúci vzduch trasie oknami vládnych budov. Piskot policajných áut zaniká vo volaní, mávaní, ruchu a šume tisícich tiel.

Na tribúny vystupujú rečníci a rečníčky a zástup počúva. Nad davom, v rukách mladíkov a dievčat kolíšu sa transparenty. A medzi nimi, čierne na bielom aj heslo: „Figa pije kolu, stiahnime ho dolu!“

. 

.

.